Súčasná expozícia – Zuzana Rabina Bachoríková
Umenie XX. storočia prešlo neľahkou a mnohotvárnou cestou od jasavej predmetnosti až po jeho úplné popretie. Možností bolo veľa. Čím vierohodnejšie sa chcel tvorca presadiť, tým častejšie čelil požiadavkám pôvodnosti a neopakovateľnosti.
Obrazy Zuzany Rabiny Bachoríkovej sú svedectvom dlhodobého úsilia vytvoriť si vlastný prejav vyplývajúci z osobného cítenia a mocne prežitého farebného akordu. Sama o sebe hovorí, že je introvert. Preto aj jej maľba je intímna a osobná. Zhmotňuje obrazy, ktoré možno zazrieť pri meditácii: obrazy, ktoré možno zahliadnuť pod viečkami. Kozmogonické vízie sa prelínajú s vnútornou výpoveďou, s ľudskými strasťami a radosťami. Každý z obrazov je významovo mnohovrstevnatný, plný symboliky a fantázie, prekračuje hranice času a priestoru. Kompozične sú potom všetky založené na snahe o maximum predstavivosti, na odvážnej farebnosti a zavše ostrých farebných pigmentoch ako na dominantných stavebných prvkoch a na autorkinej svojbytnej poetike vychádzajúcej zo zrkadlenia a prelínania odlišných významových kontextov.
Východzím bodom pritom nie je pre Zuzanu Rabinu Bachoríkovú ani tak myšlienka, rozumová úvaha, ale obraz, ktorý sa tvorcovi takpovediac zjaví – intenzívne, naliehavo, prekvapivo. Výtvarníčka je vlastne svojím spôsobom médium a záleží len na sile jej vôle a vedomia, na miere tvorivého potenciálu, remeselnej istote ruky a na mobilizácii všetkých schopností, aby obraz z fázy nevedomia preniesla na podklad s tými najjemnejšími stratami. Aby ho vnútila divákovi s rovnakou naliehavosťou, akou sa jej sám nanútil. Jej umenie tak rastie z vnútorného sveta, príroda ho iba inšpiruje svojimi podobami. Tie potom autorkina obrazotvornosť slobodne pretvára a dopĺňa, podľa ich tušeného vnútorného rozmeru. Skutočnosť do nich preniká len tenkými, vyživujúcimi vlásočnicami.
Obrazy Zuzany Rabiny Bachoríkovej sú svedectvom dlhodobého úsilia vytvoriť si vlastný prejav vyplývajúci z osobného cítenia a mocne prežitého farebného akordu. Sama o sebe hovorí, že je introvert. Preto aj jej maľba je intímna a osobná. Zhmotňuje obrazy, ktoré možno zazrieť pri meditácii: obrazy, ktoré možno zahliadnuť pod viečkami. Kozmogonické vízie sa prelínajú s vnútornou výpoveďou, s ľudskými strasťami a radosťami. Každý z obrazov je významovo mnohovrstevnatný, plný symboliky a fantázie, prekračuje hranice času a priestoru. Kompozične sú potom všetky založené na snahe o maximum predstavivosti, na odvážnej farebnosti a zavše ostrých farebných pigmentoch ako na dominantných stavebných prvkoch a na autorkinej svojbytnej poetike vychádzajúcej zo zrkadlenia a prelínania odlišných významových kontextov.
Východzím bodom pritom nie je pre Zuzanu Rabinu Bachoríkovú ani tak myšlienka, rozumová úvaha, ale obraz, ktorý sa tvorcovi takpovediac zjaví – intenzívne, naliehavo, prekvapivo. Výtvarníčka je vlastne svojím spôsobom médium a záleží len na sile jej vôle a vedomia, na miere tvorivého potenciálu, remeselnej istote ruky a na mobilizácii všetkých schopností, aby obraz z fázy nevedomia preniesla na podklad s tými najjemnejšími stratami. Aby ho vnútila divákovi s rovnakou naliehavosťou, akou sa jej sám nanútil. Jej umenie tak rastie z vnútorného sveta, príroda ho iba inšpiruje svojimi podobami. Tie potom autorkina obrazotvornosť slobodne pretvára a dopĺňa, podľa ich tušeného vnútorného rozmeru. Skutočnosť do nich preniká len tenkými, vyživujúcimi vlásočnicami.
PhDr. Viktor Jasaň